V zajatí Amazonky

Autor: Silvia Kulichova | 10.1.2017 o 15:00 | (upravené 10.1.2017 o 15:21) Karma článku: 10,88 | Prečítané:  7101x

Patrí k najtajuplnejšímm kútom zeme, je jedinečná  a vždy nad vami zvíťazí , plaviť sa po nej  je radosť ale i strasť , nevyplatí sa vám ju podceňovať vždy rozhodne ona, koho si vpustí do svojho kráľovstva. 

Vlní sa naprieč Južnou Amerikou ako svižná anakonda, dvíha hlavu smerom k Peruánskym Andám ,zatáča do Bolívie , Venezuely, Kolombie, Equadoru a na konci švihne chvostom v Brazílii. Ak by sme ju natiahli tak zmeria vzdialenosť z New Yorku až to Talianského Ríma, nevadí jej že Níl si drží prvenstvo najdlhšej rieky sveta, ona je život a my  sa skláňame nad jej majestátnosťou.

 

Naše plavidlo vstupuje na  územie Amazonky začiatkom Decembra , kedy začína obdobie dažďov , no nie vždy to stačí nato , aby sa hladina zvýšila načas. Obdobie sucha končí v Novembri takže sú miesta v delte , kde sa nedostaneme ani my. Predsa len 36 000 ton musí manévrovať veľmi opatrne a zväčša to trvá celý týždeň kým sa dostaneme až do srdca rieky mesta Manaus.

MACAPA - súboj titanov 

Na horizonte strácame modré vlny Atlantického oceána a farba vody naberá piesočnatý nádych, ktorý sa mení od blatisto zlatej po mútno čiernu podľa toho, v ktorej časti rieky  práve sme. Macapa je známa ako "colnica" pri vstupe do Amazonky, zastavujú sa tu všetky lode, z rôznych kútov sveta, plavidla rôznych veľkostí a tvarov. Teplota sa šplhá na 40 C  , plavidlá čakajú na povolenie vstúpiť do delty a poniektoré na zákazníkov. Domorodí "námorníci" naskákali do rieky aby sa schladili a niečo si pri tom ulovili , len sa neviem zbaviť pocitu , že "niečo" si môže uloviť ich a som rada, keď sa vydriapu všetci opäť na breh. 

Pár hodín čakania  a máme vybavené , dvíhame kotvu a znižujeme rýchlosť na 12 uzlov a pomaly sa vnárame do krajiny Amazoniek. Rieka dostala názov podľa mytologických Amazoniek nebojácneho  kmeňa  žien na základe skutočného kmeňa Icamiaba ktorý hnal Španielov z tohto kúta a urobil na posádku taký dojem , že na znak ich bojovnosti nazvali rieku bojovníčkou a ona taká veru je.

Najväčším zážitkom v tejto časti je stretnutie dvoch titanov, pohľad na dve rieky objímajúce sa a pritom nemajú spolu žiadne pletky, kedže sa nezmiešajú, domáci ich volajú " šálka kávy" . Rieka Solimoes si to šinie rovno z horských Ánd a nesie zo sebou sedimenty, piesok, blato preto je svetlejšia ako jej kamarátka Rio Negro - čierna rieka. Ta je ako čierny čaj, silný a bohatý na rozpustené listy, rastliny z pralesa a i keď je tmavšia patrí k najčistejším riekam na zemi. 

SANTAREM - brána do kráľovstva anakondy

Stretnutie riek nás sprevádza pár kilometrov , zrazu sa rozplynú a mi bázlivo pokračujeme v plavbe, až keď stíchne okolitá pospolitosť vtáctva, ktoré nás doteraz zdravilo z krovín zvláštne ticho nám napovie, že sme na mieste..

Spúšťame člny a vydávame sa po stopách anakondy. Neveríme vlastným očiam , keď po hodine natrafíme na spiacu krásavicu oddychujúcu medzi lístim blízko brehu. Jeden jej pohľad a je mi jasné , že sa máme pakovať. Skúma nás nepohnute no pri love sa vie pohybovať až rýchlosťou 12 km /h to už ale nezisťujeme a radšej sa ideme pozrieť na menšie no o nič viac obávanejšie pirane. Tie vcelku krásne sfarbené "rybičky" si vyslúžili hororovú povesť vďaka svojej pažravosti. Je ich niekoľko druhov a len tie s červeným bruškom bažia po krvi. Je ich veľmi ľahko uloviť keďže nikdy nepohrdnú surovým mäsom pár sekúnd a už ich máme hompáľajúce sa na strune   , hneď ich vypustíme spať ale zuby im aj tak riadne cvakajú od zlosti!

Najviac  opradená legendami , je ale najnenápadnejšia z rybiek roduCandiru  s nelichotivou prezývkou "penisová rybka" rada sa ukrýva v záhyboch iných väčších rýb no ak sa nájde nejaký odvážlivec z ríše ľudí , ktorý si zapláva v Amazonke môže si domov doniesť nemilý suvenír. Rybky sa poľahly dostanú do genitálii , vybrať ich odtiať je extrémne ťažke a zväčša po zachytený ich tela sa časť amputuje ..

Nebudem vás strašiť ja sama som sa kúpala v rieke a suvenír  som si nezadovážila , či..? A vôbec najväčšia ryba , ktorá si pláve v Amazonke je Pirarucu  tiež známa pod menom Arapaima, tá vzbudzuje údiv , už len pri pohľade na ňu , lovia ju skoro všade.

Mne pripomínala prehistorickú latimériu divnú pretože ona je divná a obrovská. Domorodci si ju veľmi vážia , nikdy ju nelovia len pre zábavu , je čosi ako "bizón " pre severanov. Jazyk z Pirarucu slúži ako struhadlo, kosti ako ihly a kožu sušia na výrobu rôznych nádob i odevov. 

V noci sa loď pohybuje nečujne a pomaly, posúvame sa po toku rieky slimačím tempom no o to viac si užívame západ slnka, ktorí horí v diaľke a Amazonka sedí v plameňoch. Najväčším nedostatkom počas plavby je čerstvá voda, na rieke ju nemáme odkiaľ natankovať , preto na lodi "šetríme " kde sa dá. Samozrejme pasažieri nie sú ukrátený o nič, horšie je to už s nami , musíme si vystačiť s tým čo je a po výdatnej sprche túžime všetci , hoci sme v zajatí rieky , prahneme po vode a to sme ešte netušili že krušné chvíle nás len čakajú..

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

V Bratislave žije štvrť milióna cépečkárov. Mýtus o Petržalke neplatí

Dáta z mobilov tiež ukázali, že kancelárske centrá pojmu toľko ľudí ako stredne veľké mesto.

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

DOMOV

Asistent, ktorý sledoval Kaliňákove a Počiatkove účty, pôjde pred súd

Rybanič čelí obvineniam z porušenia bankového tajomstva.


Už ste čítali?