Kmeň leňochodov..

Autor: Silvia Kulichova | 24.1.2017 o 20:28 | Karma článku: 5,55 | Prečítané:  1379x

Plaviť sa v noci po delte Amazonky má svoje čaro, loď sa pomaly vznáša ako osvetlený koráb na oblohe.  Sliepňajúci blikot svetiel na palube lode vábi roje chrobákov ,ktoré sa pozvali na návštevu preveriť situáciu ...

Pokračujeme v plavbe zo Santarém ,odkedy sme vošli do delty najväčšej rieky sveta a pokorne prijali jej zákony necháva nás plazivým tempom napredovať. My sa nezdráhame a i keď každú chvíľu upierame pohľad  k oblohe , raz darmo i keď je obdobie dažďov nespadla ešte ani kvapka..

Po tom ako nám rieka ponúkla lov na pirane a sledovanie anakondy pokračujem po prúde smerom k hlavnému mestu severnej Amazonky mesta  Manaus . Cesta je to kľukatá  a my mierime k zátoke na rieke , ktorú obýva  kmeň typu Caboclo a náš čaká prvýkrát " človek amazonský"...

BOCA DE VALERIA 

Ešte len  svitá, keď počujem spúšťanie kotvy, reťaz zarachotí a my sa zapichneme v zátoke rieky Valéria priamo do  jej úst ( preto aj ten názov Boca ) ,roztvorí  svoj pažerák a my spúšťame prvý čln do jej útrob. Zrazu sa mi rieka zdá obrovská, som rada, že čln pilotuje jeden z najskúsenejších strojníkov - filipínec Orlando , vždy dobre naladený a čím je situácia vypätejšia tým viac sa usmieva , už len číham , kedy sa začne usmievať od ucha k uchu.. 

Tropický prales máme teraz skoro na dotyk , blížime sa k brehu a už zďaleka sa dajú rozoznať obrysy domorodých chatrčí . Nie ,nie je to objavná cesta, túto časť už poznám spred 6 rokov , ale tak 50 rokov dozadu títo domorodí Caboclo museli asi "treštiť " oči na takú opachu akou je výletná loď . Bola to talianská flotila, ktorá tu odkotvila prvá a podala správu o ľudoch žijúcich pri ústi rieky Valéria pri sútoku do  Amazonky.

Správali sa priateľsky a tak výmenou dohodou sem teraz môžeme voziť našich pasažierov , aby si ukradli niečo málo z autentickej atmosféry.Za to že im môžete presnoriť ich dedinu , odfotiť si ich ratolesti alebo pohojdať v rukách leňochoda si vypýtajú jedlo , nejaké ošatenie a ponúknu vám na predaj svoje výrobky z dreva, hliny a plodov. Pre tých odvážnejších je tu aj možnosť naskočiť si do loďky a majiteľ vás prevezie po ústí a možno si aj zalovíte s primitívnou harpúnou , stačí ak ovládate reč tela, alebo aspoň pár slov portugalčiny alebo španielčiny. Majú tu aj " obecnú školu" stojí síce vratko na pár koloch a učiteľ sem dochádza člnom dvakrát za týždeň, takže popri deťoch pochytili čo-to už aj dospelí ikeď  prevažne používajú zmes dialektu.

Ráčite si leňochoda?

Keď sa vylodíme na breh , neurobíme ešte ani desať krokov a už sme v obliehaní kŕdľa miestných detí , nie nikto tu nebehá ani holí ani bosí , všetky deti od batoľaťa až po mládež sú riadne zaodetí a zvedavo si nás prezerajú. Vedia že nejdeme naprázdno a tak nám podstrkujú všemožných tvorov ďžungle "foto"? To už majú odskúšané a doteraz to zabralo vždy, ibaže ja som ten šok zažila už pred pár rokmi a tak im vysvetlím , že nech nenadhadzujú toho chudáka, pre ktorého je to ako zemetrasenie a uložia ho do trávy a potom dostanú maškrtu oni. Váhajú no keď zbadajú v mojej dlani jablko je vybavene...

Bohužial tomuto sme ich naučili my, lode ktoré sa sem plavia z nich urobili "detských obchodníkov" a ikeď nemajú nič odskočia si do pralesa a povyťahujú čo nájdu..

Takže od leňochodov , ktorí sú "najrýchlešou " korisťou ,cez Tukana  po capybaru je tu široká škála "zboží" stačí si len vybrať.  

Keď pripravujem takúto plavbu po delte , vždy každého dobrodružstva chtivého pasažiera "vystríham", aby si nerobil priveľké nádeje, že stretne divokého bojovníka pobehovať s holou riťou a prestreleným nosom ...miesta kde sa loď dostane sú ďaleko od vnútrozemia a takto to potom v skutočnosti vyzerá . Záleží ako sa k tomu postavíte  niekto je nadšený a niekto zase zhnusený..no to je možno prisilné slovo, prinajmenšom sklamaný očakáva úplnú izoláciu a možnosť zahliadnuť leňochoda spiaceho kdesi v korune stromov a zrazu toto núkajú mu ho z každéj strany. Ale boli sme to zase my,ktorí prišli k nim " veľkí ľudia" ako nás volajú, my sme ich uprosili nech nám dovolia zastaviť sa pri nich a tak máme čo sme chceli.

Prebehnem táborom a hľadám miestneho "staršinu" zakaždým , keď sa tu plavíme im pripravíme zbierku. Sú to prevažne knihy, zošity , písacie pomôcky pre školu. Zavadím okom o dvojicu malých chlapcov poskakujúcich po ležiacom krokodílovi v zátoke..pýtam, sa ako dlho je už mŕtvy a odpoveď znie " mŕtvy"? ešte trochu žije a ukazujú na bubliny, ktoré mu prskajú z nozdier..volám ich preč a ukazujem na našu posádku, čo si tak zahrať futbal?

Náš navigátor čistokrvný talian im už ukazuje loptu , ako zhypnotizovaný poskakujú za ním a ja ich poháňam čím ďalej od "jaštera".

 

Zvyčajne sme tu len  pol dňa keďže nás čaká úmorne plazenie tokom ďalší deň a pol smerom k  hlavnej destinácii mesta MANAUS. Tu odkotvíme na 3 dni  a podnikneme výpravy do srdca amazonského pralesa .  Konečne natankujeme aj čerstvú vodu ,v práčovni sa vyperú hromadiace sa haldy šatstva a nám zvýši  aj na sprchu.

Orlando dal gól a spokojne si opäť sadá za kormidlo člnu  , kŕdeľ detí nás doprevádza až k mólu , zúrivo mávajú na odchod . Posledné čo vidím je mláďa leňochoda visiaceho na krku maléj indianky a ja naňho mrknem v úľave už nech sme preč a on sa môže pokojne vrátiť späť do bezpečia koruny stromu.

Aj takéto sú zákutia na najväčšej rieky sveta , a mne bude Boca de Valéria vždy pripomínať týchto lenivcov s bázlivým pohľadom  a malá jazva na predlaktí po ich silných drápakoch z nás urobila " pokrvných bratov".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

S Dankom vraj poslanci SNS nehovorili, koaličná rada bude v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

DOMOV

Soták nie je jediným podnikateľom, ktorý zachraňoval politikov

Veľkopodnikateľ sa k situácii v školstve už vyjadrovať nechce.

KOMENTÁRE

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To je výsmech

Pričasto sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje.


Už ste čítali?